Fanynka


Príbeh Fanynky v našej domácnosti sa začal, ako inak, náhodou. Už nejaký čas sa venujem záchraňovaniu psíkov, hlavne tých z množiarní. Prostredníctvom Frbulu sme pred rokom a pol spoločne organizovali záchranu bielej fenky francúzskeho buldočka. Majiteľka fenky zverejnila na webe inzerát o lacnom predaji tejto fenky, pričom už z fotky bolo jasné že zdravá nebude. Podarilo sa nám nájsť pre ňu dočasnú starostlivosť a jediným problémom bol jej prevoz. Keďže sa jednalo o trasu dlhú 300 km tam a 300 km späť, pár dní pred odjazdom som telefonicky potvrdzovala majiteľke že naozaj dorazím, nech fenku medzičasom nepredá. Vtedy som sa dozvedela že má buldočku ešte jednu - hnedú, a že si ju kľudne možem zobrať tiež. Nedokázali sme tak rýchlo zareagovať a nájsť pre ňu dočasku alebo nový domov, no ja som bola rozhodnutá že ju tam nenechám. A tak som skoro ráno vo sviatok sv. Václava vyrazila do Lipníka nad Bečvou.

Už po príchode k „majiteľke“ nebolo všetko v poriadku. Po dvore pobehovali zanedbané psíky rôznych malých plemien, ako som sa neskôr dozvedela vraj ich má „na hranie pre deti“. Nasledoval šok, keď ma majitelka odviedla do pivnice (do sklepa), aby mi ukázala ako feny vyzerajú. Dve papuľky bielej a hnedej farby sa chúlili v rohu klietky ležiac na jednej plachte, pod sebou mali načúrané a nakadené, obe vystrašené, trasúce sa v očakávaní čo príde. Majitelka medzi rečou prehodila že či teda vezmem aj tú druhú, že za tú chce ďalších 500 kč. Jedna bola v horšom stave ako druhá. Keď som sa odmerane pýtala prečo sú také zanedbané, nasledoval „srdcervúci“ príbeh o tom že to nie sú jej feny, že ich zdedila po babičke a že na ne nemá čas. Občas ich vraj dala deťom na hranie, ale ako správna obchodníčka nezabudla podotknúť že obe dobre rodia a sú dobré matky svojim šteniatkam. Potom nasledovalo pár fingovaných sĺz a nárekov kam len fenky pôjdu a čo s nimi urobím, vzápetí kamenná tvár ktorá si za ne pýtala peniaze. Na moju poslednú otázku ako sa vlastne volajú len stroho odsekla „nijako“.

Tu sa začal príbeh našej Fanynky. Už ani neviem prečo sme ju tak pomenovali. Pôvodne sme si mysleli že Fanynka sa u nás dlho nezdrží, že to bude naša „dočaska“. Môj priateľ nebol nijako nadšený z jej prítomnosti v našej domácnosti a s odstupom času sa mu nečudujem. Doviedla som domov zúboženého psa ktorý strašne páchol, chýbala mu polovica srsti a pri každom pokuse o pohladkanie si ľahla bruškom hore so strachom z ublíženia. Po prvej návšteve veteriny sme sa dozvedeli všetko zlé a bolo jasné že krátka dočaska to nebude. Fanynka trpela obojstranným zápalom pľúc, tažkými zánetmi uší, plesňami a zánetmi maternice po mnohých odrodených šteniatkach. Drobnosti okolo zarastených pazúrov, škaredých cisárskych rezoch na oboch stranách brucha a hnilobného zápachu ani nespomínam. Najťažšia jej diagnóza však bola atopická dermatitida. Nepríjemná kožná choroba sprevádzaná silným zápachom a nadmerným vypadávaním srsti. Keď prišla bola olysalá na mnohých miestach svojho vychudnutého telíčka. Chvíľu som mala strach že je tehotná, pretože mala veľké nafúknuté brucho, ako mi po sono vyšetrení povedal veterinár, bolo to z nekvalitnej stravy ktorú dostávala. Zároveň mi oznámil že Fany asi neprežije príliš dlhý život. No pri správnej (celoživotnej) liečbe a láskyplnom domove jej život bude plnohodnotný.



Dnes priznávam že začiatky pre nás neboli jednoduché. Fanynka nemala žiadne hygienické návyky, nerozoznávala medzi dňom a nocou takže často celú noc pochodovala po byte, odmietala prijať akékoľvek jedlo, a aby toho nebolo málo, začala hárať. Zároveň sme však prežili aj veľa dojemných okamihov. Keď sme jej kúpili peliešok bola najšťastnejšia na svete a hrozne plakala keď jej do pelechu vliezol náš pes Hugo. Na začiatku odmietala chodiť vonku lebo sa bála že ju už nevezmeme naspäť, bála sa chodiť po schodoch lebo jej malá hlavička nechápala prekonávanie takej výšky. Zároveň ako správny buldoček rýchlo pochopila význam gauča. Toto sa od nášho psa naučila okamžite. Dojemné boli aj začiatky ich vzájemného vzťahu. Pozorovať, ako ju Hugo učí hrať sa s hračkami, obhrýzať plastové fľaše, a že ostatní štvornohí kamaráti jej neublížia, bolo úžasné. Ako správny nenažranec sa jej niekoľkokrát pokúsil „vlámať“ do misky, a vtedy Fany pochopila všetky priority ktoré správny buldoček musí mať.
 
Ako som spomínala Fany bola naša dočaska. Priateľ nesúhlasil s tým aby som ju doviedla. No ona ako správna ženská vycítila že ju doma nechce a neustále chodila iba za ním. Je to len muž a nakoniec jej čaru podľahol. Keď som chcela dodržať svoj sľub, že po kastrácií začnem hľadať ľudí ktorí by si ju adoptovali, povedal že už je naša.

Dnes je Fany plnohodnotný pes. Vďaka ľudskej láske ktorú nikdy predtým nemala, vďaka psačiemu kamarátovi ktorý ju všetko naučil, vďaka kooperácií dobrých ľudí ktorým osud psíkov nie je ľahostajný, vďaka FRBULu ktorý finančne pomohol s veterinárními výdavkami. Viem že Fany je len jedna z mnohých. Viem že vonku sú tisíce psíkov ktorí čakajú kým ich niekto vyslobodí. Tiež viem že nezmeníme svet, no zároveň viem že tým pár psom zmeníme celý život. A v tom tkvie podstata nášho úsilia.

Natália Špalková

Pozn.: Fanynky příběh jste si mohli přečíst v časopise Pes přítel člověka a také s ní byla natočená reportáž v pořadu České televize - Chcete mě?






















































Občianske združenie FRBUL * Powered by Panavis & QC | ©2018
FRBUL - francúzsky buldoček - francouzský buldoček - french bulldog