Alice a Cossima


Jedného pekného dňa som sa rozhodla, že si vezmem do opatery k svojmu 15 ročnému Yorkshire terrierovi Francúzskeho buldočka. V tom období u neho nastali problémy s chrbticou a trpel bolesťami. Bála som sa, že ma opustí a môj byt ostane bez ťapkania tlapiek po podlahe a bude tam prázdno. Začala som pátrať na internete po inzerátoch hlavne, ktoré ponúkali útulky. Väčšinou sa mi stalo, že psíkovia tejto rasy boli ihneď rezervovaní a nedarilo sa mi nájsť žiadneho. Až jedného dňa som kontrolovala všetky overené stránky a našla som ponuku 4 francúzskych buldočiek na stránke FRBUL v rubrike Buldoček v nouzi. Okamžite som kontaktovala pani, ktorá tam nechala odkaz na seba aj so svojím mobilným kontaktom. Zistila som, že sa nachádzajú v Košiciach a ja som v tej dobe žila v Prahe. Keďže moja vôľa bola silná a čakanie na takúto príležitosť dosť dlhé, tak ani ta diaľka ma nezastavila. Keď niečo skutočne chcete, tak žiadne kilometre pre Vás nebudú prekážkou.

Súkromná pani podnikateľka , ktorá vo voľnom čase zachraňuje psíkov alebo financuje ich záchrany z množiarni a následne im dáva priestor a veterinárnu starostlivosť na vlastne náklady, doviezla z Michaloviec kde sa „rušil chov“ 4 francúzske buldočky a dve bulterierky. Množiteľ stratil záujem o svoje malé vedľajšie príjmy. Jeho odpoveď bola nech si po nich príjmu čo najskôr ináč ich zlikviduje. Boli zavreté v koterci, v pivnici po celý svoj život. 3 dni po prevezení do útulku som si po ňu prišla. Cossima bola neskutočne vystrašená a opatrná, nedala sa ani len pohladkať. Pred človekom cúvala a občas zaštekala ak ste k nej prišli bližšie. Keď som ju priniesla domov a položila ju na dlážku , tak sa nepohla z miesta celé 2h pokiaľ sme neodišli večer na vlak smer Praha. Len sedela a nehýbala sa. Mala očividný strach čo i len sa pohnúť. Bála sa všetkého od ľudí, dopravy, priestorov až po trávu. Prvé dni ostávala v mieste kde ste ju položili. Žiadne preskúmavanie priestoru ako u bežného psa sa nekonalo. Vonku ovoniavala trávu a kvety ako keby ich videla prvý krát v živote. Po mesiaci bola schopná prechádzať po chodbách bytovky a nebála sa prechádzať v byte z miestnosti do miestnosti. Po 2-3 si začala pripúšťať k sebe psíkov. Pri jej socializácií nám pomohli hlavne časté FRBUL stretávky a chodenie medzi buldočkárov.

Jej zdravotný stav po zobratí z množiarne bol nasledovný: ochabnuté svalstvo , silný zubný kameň, lysiny na hrudi a brušku, pri kastrácii boli zistené početné zmeny na maternici, v dôsledku nedostatočného kŕmenia váha 7,5kg ( bežná váha pri tomto plemene je okolo 12-14kg) , poškodené kĺby na zadných nohách (vyskakovanie patelly), prerastené pazúry, ťažká potravinová alergia. Jej celkové prvotné veterinárne náklady boli okolo cca 10 000Kč. Pri kastrácii sa zistilo, že mala početné zmeny na maternici, takže či rodila alebo koľko krát si veterinár netrúfol ani povedať, ale potvrdil, že jednoznačne nemôže mať vek 1 rok, ale bude staršia cca 2-3 ročná. Najviac nákladné pri jej starostlivosti je kŕmenie. Keďže množitelia kŕmia čo najlacnejšie, tak väčšinou kŕmia cestovinou, chlebom alebo ryžou. Takže ak dostane napr. mäso, tak sa osype do fialova, spravia sa jej do 5 minút početné výrastky na hrudníku a rôzne hrbolky po tele. Takže jej sedí len prísna monoproteínova diéta. Takéto kŕmenie je veľmi finančne náročné 13kg balenie za 1800Kč. Samozrejme nemusíte do toho investovať ale to by znamenalo, že by z takého psa bol naháč a uškrabal by sa asi na smrť.

Doma najprv nechcela vôbec jesť, stále len pila a jedlo maximálne olizovala ( očividne ich kŕmili nejakým odpadom). Po mesiaci už začala kúsok chápať nejaké hygienické návyky ale úplne sa to dalo dokopy až po 6tich mesiacoch. Nedôverovala psíkom a dlho jej trvalo začať normálne behať a tešiť sa zo života. Nanešťastie pochytila zopár vecí od môjho yorkshira a tak je to buldoček, ktorý šteká.
 
Očividne tam išlo o život v tom koterci kde ich držali spolu, keďže jedlo hltá v sekunde a keď som ju bola ukázať , že je vykastrovaná tak svoje bývalé spolubývajúce riadne napadla. Takže asi im tam nejaké jedlo hodil a kto si urval ten mal a kto nie mal smolu a preto je aj taká zakrpatená. Dnes má akurátnu váhu na svoju postavu a pribrala na 8,2kg. Keď som ju mala 7-8 mesiacov, tak sa už vonku hrala a naháňala s každým. Je to neskutočné sledovať takú veľkú zmenu, keď zo psíka , ktorý nevedel spraviť ani jeden krok vpred od strachu, sa zrazu stane bytosť , ktorá miluje život, slniečko, papať a chránila si svojho 15 ročného yorkshira ako najväčšieho kamaráta  Ten aj vďaka nej sa dožil 17 rokov, takže aj ona mu predĺžila život o dva roky. Toto všetko sa odohrávalo v roku 2010. V roku 2012 sme sa presťahovali s Cossimou do Bratislavy. Simi veľmi ťažko niesla sťahovanie a odlúčenie od Yukiho (yorkshire). Začala demolovať všetky dvere v byte. Mám ju síce už dva roky no toto je vec, ktorá u nej ostane do konca jej života. Má panický strach, že ju opustím. Takže ak sa dostane do priestoru, ktorý nepozná tak si zdriape labky a ústa až do krvi kým neprejde cez dvere,a lebo pri bezpečnostných nenarazí na kovovú časť. Celá sa trasie a srdce jej bije na plné obrátky. Takže nesmie ostávať sama na miestach, ktoré nepozná. Rozhodla som sa teda, že žiadna bytosť by nemala byť sama a začala som sa pohrávať s myšlienkou na druhého psíka.



Jedného krásneho dňa som zbadala na internete fotku, ktorá mi úplne učarovala. Boli na nej dve šteniatka. Jedno malo hnedé očí a druhé modré. Obaja boli albíni. Ich majitelia sa dušovali, že napriek tomu, že ich ponúkajú zadarmo sú úplne zdravé a ľudí, ktorí ich napomínali, že albíni a ešte s takými očami zvyknú byť hluchí, napádali vyhrážkami, že ich dajú na súd za krivé obvinenia. Po príchode na miesto ich bydliska sme zistili, že boli kúsok podvyživení a zároveň ich otec bol od krvi po bitke s vlčiakom, s ktorým bol zavretý v koterci na dvore. Francúzsky buldočkovia nie sú stavaní na život v koterci vonku pred domom. Sú to hlavne bytové psíky. Najviac zarážajúce je, že ich fenka mala už 3-4 vrh a napriek tomu ich nechali voľne sa množiť aj keď vedeli, že plodia 90% hluché šteniatka. Vraj kastrácia by ich vyšla draho. Prvé vrhy predávali a postupne už ponúkali šteniatka zadarmo no každého ubezpečili o ich 100% zdravotnom stave. Podarilo sa nám spojiť so značnou časťou majiteľov a potvrdilo sa, že zo 6 psíkov bol jeden počujúci a všetky ostatné boli trvalo hluché. Psík skončil v Mníchove a sučka sa dostala po dlhej ceste až k nám domov do Bratislavy. Išli sme si pre ňu do Hradca Králové kde bola v dočaske. Keď Alice zbadala Simu, tak sa k sebe rozbehli ako keby sa poznali celý život. Sima ju olízala a od toho momentu sú nerozlučná dvojka. V tomto prípade mala Alice „šťastie“, že je hluchá, keďže nepočula ako za ňou plače mama s dcérou, ktoré ju mali v dočaske a taktiež ich psy nariekali na celú ulicu. Alice to nepočula, takže celá šťastná, že má novú mamu svojej rasy odkráčala s nami preč a az po chvili si uvedomila, že jej druhá rodina už odišla. Tie dve si boli asi ozaj súdené. Sima sa upokojila aj keď mimo bytu nikdy nebude môcť ostať sama, keďže nový priestor pre ňu neznamená nič iné ako možnosť opustenia, ale je oveľa spokojnejšia doma a vďaka Alice sa aj osmelila v kontakte s ľuďmi. Oni po sebe opakujú a vďaka tomu už hostí privíta aj Sima, dokonca sa konečne otáča na chrbát a necháva sa škrabkať po bruchu. Nikdy predtým si nedovolila takto odhaliť svoje slabšie miesta. Čo sa týka Alice, tak veterinári povedali, že len testy by nás prišli aj na niekoľko stoviek eur a nikto nám nikdy nezaručí, že by mohla počuť. Ja som sa rozhodla, že to nechám tak. Pre mňa to nie je vada. Bulodčkovia zvyknú byť pomalší a menej učenlivý, takže to s nimi býva na dlhú trať niekedy pri tréningu. Alice zvláda viac menej každý trik a povel po troch opakovaniach. Stačia tri ukážky a trvale si zapamätá danú vec. Je nadpriemerne inteligentná, takže jediná chyba v komunikácii je, že potrebujete zachytiť jej očný kontakt. Keď ho máte je to pes ako akýkoľvek iný. Možno aj poslušnejší, keďže ju nerušia okolité zvukové vnemy. Určite sa časom začneme venovať aj agility a coursingu, keďže Alice miluje učenie a nové výzvy.

Dúfam, že týmto príbehom podporím to aby si ľudia nebrali psíkov bez PP a nepodporovali tým ich týranie a nekontrolovateľné množenie a zároveň poukázala na to, že aj hluchý psík má plnohodnotný život a jeho majiteľ tiež, takže nemusíte sa báť adopcie hluchého psíka. Lacné šteniatko môže skrývať príbeh týranej sučky a časom veterinárne náklady za chorého psíka môžu vyjsť niekoľkonásobne viac ako papierový psík z overenej chovnej stanice. Ak chce niekto lacno psíka alebo pomôcť nech si radšej vyberie z FRBUL v nouzi alebo z hocijakého útulku. Neľutujem , že som si ich vzala a keď si vezmem všetku tu trpezlivosť a čas, ktorý im bolo treba venovať aj tak je to mala cena za to koľko mi dávajú ony. Nedá sa to ani len porovnať so psíkom od šteniatka, ktorí si nezažil zlé podmienky alebo nemá hendikep , pretože je to ešte väčšia oddanosť a vďačnosť v očiach toho psíka. S nimi sa každý deň teším na to kedy už konečne prídem domov a uvidím tie ich klaunské úsmevy, to ich krochkanie a tu neskutočnú spokojnosť , ktorá z nich vyžaruje. Keď ich sledujem ako sa tešia z toho, že vyšlo slniečko, že si môžu voľne zabehať na lúke alebo z hocijakej maličkej drobnosti, tak si aspoň každý deň pripomeniem , že život je krásny a nie pre každého je samozrejmosť , že vidí denne slniečko a môže si slobodne zabehať. Mnoho z nás zabúda, že život je práve o týchto nádherných maličkostiach, ktoré mnohí z nás už ani nevidia. Ony Vám to denne vďačne pripomenú ako jedno krásne ďakujem za ten čas čo im venujete. Preto musíme prestať zatvárať oči pred množiteľmi za cenu lacnejšieho získania zvieratka a bojovať za tie naše štvornohé šťastíčka , ktoré by za nás určite bojovali tiež.

Lívia Ragányová

Pozn.: Tento říběh jste si mohli přečíst  i v časopise Planeta zvířat.






















































Občianske združenie FRBUL * Powered by Panavis & QC | ©2018
FRBUL - francúzsky buldoček - francouzský buldoček - french bulldog